Očekávání na Ženicha

Zásnuby

Keď mladý židovský muž začal rozmýšľať o svadbe, najprv si svoju vyvolenú dlhý čas starostlivo všímal. Pozoroval správanie nič netušiacej dievčiny vo všednom živote a keď si bol istý, že je to ta pravá , vybral sa do domu jej otca , aby ho požiadal o jej ruku.

Pri tejto príležitosti použil koženú kapsu, v ktorej mal pripravené tri veci. Kožená torba bola znakom, a kto ho s ňou videl, iste sa pýtal : „Ktoráže bude tou vyvolenou?“ Do domácnosti dievčaťa vstúpil mladík neohlásene. Otec ho zaviedol do hlavnej rodinnej miestnosti, posadil ho k stolu na presne stanovenú stranu stola a dal zavolať dievča. Tá prišla od svojej práce, väčšinou pásla ovce a nebola príliš upravená. O mladom mužovi často veľa nevedela. Posadili ju na druhú stranu stola a mladý muž otvoril kapsu. Najprv vytiahol manželskú zmluvu – ketubu , ktorá bola spísaná už vopred. Obsahovala sľuby muža , sľub lásky, vernosti, starostlivosti a zaopatrenia, ale aj požiadavky úcty, poslušnosti, vernosti, a starostlivosti o manželove potreby, a ďalšie podmienky spoločného života. V zmluve bola aj cena za nevestu- mohár. V židovskom národe majetok otca dedil syn, ale dcéra dostávala kvalitnú výchovu a náklady na ňu sa mali rodine vrátiť späť. Cenu za nevestu neurčoval otec nevesty, ale otec ženícha. Otec nevesty však musel túto cenu schváliť. Keď sa muži dohodli, ženích vytiahol pohár, naplnil ho vínom a bez slova, len s pohľadom ponoreným do očí dievčiny, ho presunul na druhú stranu stola. Tým len mlčky vyjadroval slová : „Vyvolil som si ťa“. Pohár naplnený vínom znamenal spečatenie zmluvy a nevesta to vedela. Mohla urobiť tri veci: mohla pohár odsunúť späť k ženíchovi , a tak dať najavo , že o tento vzťah nemá záujem. Mohla pohár nechať na mieste, vybehnúť z miestnosti a volať: „Mám tu ženícha poďte mi povedať aký je!“ Tým si nechávala čas na rozmyslenie. Alebo mohla pohár vziať, vypiť ho a tak spečatiť zmluvu. Ženích čakal mĺčky jednu z týchto odpovedí. Keď nevesta víno vypila, bolo to nezmeniteľné. Nie slovami ale týmto činom oznámila, že súhlasí s podmienkami zmluvy. Takto boli legitímne zasnúbený, už takmer manžel a manželka, ktorých môže rozdeliť iba smrť. Potom ženích vybral dary : peniaze šperky, náramky. Tie ju mali zdobiť a uschopňovať pre manželstvo. Nakoniec sa jej ženích pozrel do očí a povedal: „Idem, aby som ti pripravil miesto a prídem si po teba.“

Vrátil sa k otcovi a začal budovať obydlie. Jednak to bola izba v otcovom dome pre deň svadby a jednak dom pre seba a manželku, v ktorom budú bývať po svadbe. Túto prípravu konal pod vedením svojho otca. Otec ženícha ,rozhodol, že je všetko správne dokončené. Deň svatby určoval taktiež otec, a trvalo to niekedy aj roky. Zatiaľ nevesta po celú dobu musela opakovať niekoľko úkonov. Najprv si obstarala závoj, ktorým si zakryla tvár, aby všetci vedeli, že je zadaná. Zároveň sa vzdala bežných aktivít slobodnej ženy a všetku svoju činnosť smerovala k svadbe a manželstvu. Často si čítala manželskú zmluvu a objavovala hĺbky manželských sľubov. Zároveň si šila svadobné šaty a každý deň opakovala kúpeľ (mikva – rituálny kúpeľ). Okrem toho na okno svojej izby postavila olejovú lampu, denne zastrihávala knôt a dolievala olej. Lampa musela horieť vo dne i v noci.

Keď bol príbytok konečne dostavaný a otec súhlasil so svadbou, ženích sa v svadobnom rúchu vybral s priateľmi po nevestu. Bolo to väčšinou neskoro večer, ako keď sa v noci blíži zlodej. Priatelia hlučne vykrikovali: „Ženích ide!“ a trúbili pritom na šofár. Celá dedina sa zobudila a chcela byť pri tom. Ženích už zďaleka vyzeral svetlo lampy. Pokial lampa nehorela, znamenalo to, že dievča už má srdce inde a to bol koniec. Nič sa nedalo zmeniť, nič vysvetliť, ženích už v ceste nepokračoval. Keď lampa horela, hluk zobudil i nevestu. Vyskočila, obliekla si pripravené šaty a s družičkami vyšla v ústrety ženíchovi. Po svadobnom obrade ju voviedol do domu svojho otca, po siedmich dňoch sa presťahovali do nového domu.

Ježiš hovoril izraelskému ľudu rečou, ktorej rozumeli. Nebeský Otec si vyvolil ľud, ktorý sa mal stať jeho manželkou. A tak miloval svet že dal svojho jednorodeného Syna ako výkupné za padnutého človeka. Cirkev je vyvolená stať sa Kristovou nevestou. Ježiš k nám prichádza, keď to nečakáme, keď sme poškvrnený hriechom. Ale jemu to neprekáža, ponúka nám zmluvu, ktorou nás vykupuje z hriechu vlastnou krvou a nežiada od nás nič iné len poslušnosť a úctu. Túto cenu platí svojím životom. Počas poslednej večere, pri lámaní chleba, hovoril o tejto cene, ktorú sa rozhodol zaplatiť ako dôkaz novej zmluvy : Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi ktorá sa vylieva za vás. (LK 22,20) Veď viete že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch boli ste vykúpený nie porušiteľným striebrom alebo zlatom ale drahou krvou Krista, bezúhonného a poškvrneného Baránka (1 Pet 1,18-19) Podáva nám kalich zmluvy. Môžeme ho odmietnuť, ale keď ho prijmeme sme navždy jeho. Cieľom daru, ktorý dáva ženích neveste je ukázať ako vysoko si váži ich vzťah. Zároveň pomáha neveste spomínať na ženícha počas času čakania. Darom , ktorí Ježiš nám dal je Svätý Duch A že ostávame v ňom a on v nás poznávame podľa toho že nám dal zo svojho Ducha. (1 Jn 4,13). Ježiš povedal : Idem a pripravím vám miesto a keď odídem a pripravím vám miesto zase prídem a vezmem vás k sebe aby ste aj vy boli tam kde som ja (Jn 14,3) V Izraeli otec rozhodoval o tom dni. A o tej hodine nevie nik ani anjeli v nebi iba Otec(Mk 13,32) Ježiš príde ako ženích po svoju nevestu cirkev za zvuku šofaru : Lebo na povel , na hlas archanjela a zvuk božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí čo umreli v Kristovi, vstanú prví. A čo robí nevesta? Má oblečený závoj chvály a uctievania, Je celkom oddelená od sveta pre svojho ženícha (2 Kor 6,17) . Neustále si číta zmluvu, Božie slovo a verí jej. Zhotovuje si šaty ozdobené skutkami ktoré jej pripravil Pán, skutkami poslušnosti. (Ef 2,10) Denne sa kúpe v odpustení krvi bránka (Zj 7,14c) a odpúšťa všetkým, ktorý jej ublížili aby bola čistá svätá a bez úhony (Kol 1,22 ). Každý deň dolieva olej Ducha, aby lampa horela vo dne i v noci. Pomáhajú jej pri tom dary Svätého Ducha ktoré jej ženích zanechal a má aj družičky - bratov a sestry.

Každý z nás veriacich je milovanou Ježišovou nevestou a každý z nás je zároveň súčasťou celého jedného tela nevesty. Nech nám teda lampa neustále horí . Nech nás zdobí závoj utkaný z chvály a šaty zo skutkov poslušnosti. Nech nás zdobí závoj utkaný z chvály a šaty zo skutkov poslušnosti. Nech voniame kúpeľom neustáleho odpúšťania. Ale hlavne nech sa nebojíme zo Svätým Duchom opakovať Príď pane Ježišu . Lebo Ježiš sám k nám volá: Áno prídem skoro.