7 znaků obrácení - ujištění

6 - Počiatočná miera uistenia

Skutky 2:41-47 zreteľne opisujú skupinu ľudí, ktorí sa od samého začiatku kresťanského života tešili veľkej miere uistenia či istoty. Ukazuje na to ich „plesanie" (verš 46), to, že „chválili Boha" (verš 47), ako aj ich láska a oddanosť. Všetci, ktorí sa naozaj obrátili, zažijú aspoň nejaké prvotné požehnanie, ktoré pramení z uistenia, že teraz patria Kristovi. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa im uistenie začne strácať kvôli pochybnostiam, ktoré rozprúdi Satan svojimi útokmi.

Biblia hovorí o pečati uistenia, ktorú dostávajú všetci kresťania v okamihu, keď sa obrátia. Efezským 1:13 hovorí: „v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia". To isté požehnanie spočívajúce v uistení sa spomína aj v 2. Korintským 1:22. Nemáme žiadny nárok očakávať, že v Kristovi práve narodené deti budú vlastniť obrovskú istotu a úplné uistenie, ale prirodzene očakávajme, že uvidíme pečať. Je to pečať, ktorá reprezentuje overenie a autentickosť, podobne ako odtlačok pečate či pečatného prsteňa umiestnený do vosku. Takúto pečať používali v minulosti šľachtici na zaručenie pravosti svojich dokumentov a listov, ktoré ňou označili. Znamená, že Boh pečatí veriaceho, čím ho označuje za svoje vlastníctvo. Pri každom skutočnom obrátení Svätý Duch umiestni svoju autentickú pečať, ktorá označuje jeho vlastné dielo.

Pri pravom obrátení ľudia zažívajú pocity, ktoré sú úplne iné než tie, ktoré poznali predtým. Zakúšajú pokoj takej hĺbky, aký svet nemôže dať, a zvyčajne k tomu patrí aj naozajstné uvedomenie si prijatého odpustenia. Biblia nám hovorí, že táto pečať je závdavok, záloha, záruka alebo tiež náznak dedičstva, ktoré Boh pripravil kresťanom do budúcnosti. Na základe toho dochádzame k záveru, že skutoční obrátenci dostávajú aj schopnosť užasnúť nad tým, že zdedia nebeské dedičstvo. Keďže Boh odtláča pri obrátení svoju pečať, tí, ktorí uverili, budú s určitosťou cítiť, že sa im stalo niečo zázračné. Budú vnímať, ako sa zmenili ich túžby, začínajú nenávidieť hriech a dostávajú úplne novú moc víťaziť i nad hriechmi, ktoré ich dovtedy zotročovali. Preto veriaci v srdci cítia autentickú pečať Ducha, ktorú môžu vidieť aj pozorovatelia na základe zmeny v správaní. Duchovný poradca potrebuje zistiť, či človek, ktorému pomáha, toto všetko zažil. Ak niekomu chýba uistenie, možno sa ho treba spýtať: „Mali ste niekedy aspoň nejaké uistenie o vlastnom obrátení? Cítili ste v nejakom čase, že vám bolo odpustené a že ste nový človek?" Možno zaznie takáto odpoveď: „Och, áno, raz vtedy, keď som prvýkrát učinil pokánie a uveril v Pána. Vtedy som mal istotu." Treba si však dávať veľký pozor, keď od veriacich očakávame uistenie, pretože mnoho obrátencov nemá pevný pocit uistenia. Ako hovorí Westminsterské vyznanie viery: „Uistenie nepatrí k podstate viery v tom zmysle, že aj pravý kresťan bude možno dlho čakať a zápasiť s množstvom ťažkostí, než k nemu dospeje."

Duchovní poradcovia musia byť vždy vystrojení poznaním, ako ukázať utrápeným veriacim, čo Boh už vykonal pre ich duše. Musia byť stále pripravení stráviť s pochybujúcou a skormútenou dušou veľa svojho času prechádzaním znakov milosti, aby duša (ak pre to existuje základ) mohla získať potešenie a uistenie prameniace z jasného svedectva, že Boh v nej vykonal dielo.