7 znaků obrácení - usvědčení z hříchu

1 - Usvedčenie z hriechu

Osobné usvedčenie z hriechu, ktoré následne viedlo k skutočnému pokániu, je prvým prejavom milosti spomenutým v našom texte (verše 37-38). Krst sa mohol uskutočniť len potom, keď ľudia preukázali, že „boli hlboko dojatí, až do srdca" (alebo tiež „bodnutí do srdca" ako naznačuje grécky text). To znamená, že prejavili úprimné zahanbenie a znepokojenie nad svojím hriešnym životom a nefalšovanú túžbu po odpustení.

Pri rozpoznávaní, či u nejakého človeka nastal duchovný pokrok, teda hľadáme „skrúšené srdce a zdrvené", ktorým Boh „neopovrhuje" (Žalm 51). Ak máme dojem, že nastalo chladné, intelektuálne uznanie hriechu (alebo chvíľková emocionálna búrka), ktoré navyše sprevádzalo veľmi formálne alebo nedostatočné pokánie, potom sú na mieste vážne pochybnosti, či skutočne došlo k obráteniu. Pán nasycuje hladných dobrými vecami. Božie slovo hovorí: „Blahoslavení, ktorí lačnejú a žíznia po spravodlivosti." V pokání dochádza k silnému citovému pohnutiu. Naša nádej, že v srdci niekoho nastalo skutočné dielo milosti, dostáva spoľahlivý základ len vtedy, ak je dotyčný človek hlboko znepokojený kvôli hriechu a žiada si, aby ho Boh zbavil ťarchy hriechov. „Svedectvá", ktoré vôbec nespomínajú pokánie, sú mimoriadne podozrivé. Všetky tie príbehy o obrátení celebrít (často prezentované povrchne a žartovne), v ktorých obrátenie znie tak bezbolestne, nemajú tento základný prejav milosti. Počúvame príbehy, ako sa ľudia „nedokázali vyrovnať" so životom a tak poprosili Ježiša, aby prevzal ich život, výsledkom čoho je, že teraz pri nich stojí (dokonca aj na javisku) a dáva do ich (nezmenených, svetských) životov oveľa väčší úspech! Pán Ježiš Kristus sa musí stať Spasiteľom z hriechu predtým, než sa človeku stane všetkým ostatným. Myšlienka, že človek môže v okamihu „prijať Krista" len preto, že sa cíti vo vnútri trošku prázdny, je tragickým sebaklamom a ani trochu sa nepodobá na obrátenie v Biblii. Preto musíme hľadať u človeka nejaký prejav, že je skutočne usvedčený a zranený zármutkom pred Bohom a má hlbokú a naliehavú túžbu prijať odpustenie a nový život. Neočakávame, že všetci hľadajúci budú cítiť presne rovnaké hlbiny hanby a spaľujúci žiaľ, o akom čítame v niektorých životopisoch kresťanov či opisoch prebudení. Ich skúsenosť však musí obsahovať primeranú mieru zarmútenia, pokorenia pred Bohom a obmäkčenia, ktoré nastalo skrze Pánovo milosrdenstvo. Je potrebné, aby na nejaký spôsob prejavili skrúšené a zdrvené srdce, ktoré sa spolieha, že iba cez Krista Golgoty dostane zmilovanie.

Pokánie je zmena alebo tiež obrat mysle - odvrátenie sa od hriechu smerom k Bohu. Zahŕňa dve zložky - postoj k hriechu a postoj k Pánovi. Pri prvom skutočnom usvedčení z hriechu sa za vlastné hriechy nielen hanbíme, ale tiež aj strácame chuť na hriech. Túžime opustiť ho a byť iní. Navyše sa mení naše zmýšľanie o Pánovi, hľadáme ho ako jediného Spasiteľa, kapitulujeme pred ním ako vládcom nad našimi životmi.

Dnes mnoho z tých, ktorí sa vydávajú za biblických kresťanov, „zrieďuje" jasné biblické učenie o obrátení. Hovoria, že úplný rozchod so starým, hriešnym a svetským spôsobom života nie je potrebný. Tvrdia, že pokánie sa vzťahuje výlučne na zmenu zmýšľania o Ježišovi Kristovi. Akoby to nestačilo, popierajú aj to, žeby na spasenie bolo potrebné panstvo Ježiša Krista nad životom kajúcnika! Inými slovami, zrieďujú pokánie natoľko, až z neho nezostáva vôbec nič. Niet sa čo čudovať, že ich „obrátenci" ďalej kráčajú po svetských cestách a ponechávajú si svetské chute. Podľa príkladu Novej zmluvy však takéto obrátenie nie je autentické.

S istotou môžeme túto záležitosť zhrnúť takto: nijaká hanba - nijaké obrátenie, nijaké ukončenie starého života - nijaké obrátenie, žiadne oddelenie od sveta - nijaké obrátenie, nijaké panstvo Krista - nijaké obrátenie. Potrebujeme poznať odpovede na nasledovné kľúčové otázky: Prežil vôbec hľadajúci človek kvôli vlastným hriechom pocit naničhodnosti a hlbokého zahanbenia pred svätým Bohom? Učinil skutočné pokánie, vložil svoju nádej do uzmierujúcej smrti Pána Ježiša ako jediného Spasiteľa? Poddal sa mu úplne ako tomu, ktorý je súčasne Pánom a Spasiteľom? Samozrejme, že musíme hľadať niečo evidentné. Indikuje nám niečo, že daný človek bol skutočne pokorený a úplne zmenil vzťah ako k Pánovi, tak aj k svetu? Ak tieto indície máme, potom nebude ťažké spozorovať znaky tejto premeny. Starajú sa o to, ako sa páčiť Pánovi? Záleží im na tom, aby napredovali v posvätení?

Niekedy prichádzame do kontaktu s priateľmi, ktorým chýba uistenie, a predsa je očividné, že tieto veci v ich živote nastali. Sú hladný a smädný po spravodlivosti. V takom prípade je našou úlohou pomôcť týmto ľuďom uvidieť, že v ich živote nastala z Božej milosti veľká zmena a prešli údolím pokánia, vystupujúc ďalej po úbočí Pánovej hory, Božieho kráľovstva.